Cievna mozgová príhoda, podľa závažnosti vzniknutého ochorenia, nie je prekonaná všetkými pacientmi, ktorí ňou boli postihnutí.
Odhaduje sa, že asi pätina zomrie bezprostredne po zasiahnutí, percentuálne v rozmedzí medzi jednou tretinou až jednou pätinou je riziko smrti do šiestich mesiacov po zasiahnutí.
Zostávajúca časť, ktorá prežila cievnu mozgovú príhodu, môže prezentovať trvalé poškodenie a len jedna šestina všetkých tých, ktorí čelili takémuto ochoreniu sa môže vrátiť k možnému normálnemu životu. Keď cievna mozgová príhoda nezapríčiní smrť pacienta, základnú a dôležitú úlohu má rehabilitácia. Prvá rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode začína samozrejme ešte v nemocnici, kde bol pacient hospitalizovaný hneď po cievnej mozgovej príhode. V závislosti na prípade, závažnosti zdravotného stavu pacienta a rade ďalších faktorov, individuálne hodnotených lekármi, môže rehabilitácia pokračovať v špecializovaných zariadeniach.
Rehabilitácia dokáže dosiahnuť žiaduci účinok, avšak musí to byť sám pacient, kto začne mať iný prístup k sebe samému, k jeho blízkym a ku chorobe, ktorá ho zasiahla. Odlišný prístup znamená nevnímať rehabilitáciu po cievnej mozgovej príhode ako pasívny proces, kde sú to tí ostatní, ktorí pomáhajú pacientovi bez jeho psychického a fyzického úsilia, ale ako skutočnú a naozajstnú aktivitu, ktorá vedie k novému poznaniu seba samého, svojich vlastných síl a svojho tela, ktoré nevyhnutne podstúpilo nepredvídateľné zmeny.
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode sa predovšetkým zameriava na rozvoj piatich kľúčových bodov, ktoré môžu potrebovať dlhší alebo kratší čas, v závislosti na počiatočnom fyzickom a psychickom stave postihnutého pacienta. Nie je možné s istotou určiť potrebný čas na zotavenie. Často môže stačiť pár mesiacov, vo vážnych prípadoch (aj v tých zriedkavých) viac ako rok. Nezanedbateľným aspektom v rehabilitácií po cievnej mozgovej príhode je, že pacient a jeho blízki musia mať trpezlivosť, veriť a predovšetkým slepo dôverovať zdravotnému personálu zodpovednému za rehabilitáciu. Aj keď pokrokmi extréme pomalými, v skutočnosti ale aj malé denno-denné cvičenia môžu viesť k zotaveniu aj keď len čiastočnej pohyblivosti niektorých postihnutých častí tela.
Prvým bodom je, že budú odborníci s aktívnou pomocou pacienta rozvíjať fyzickú rehabilitáciu. Pacient bude musieť prostredníctvom cvičenia zameraného na pohyblivosť, znovu získať dôveru pohybovať sa voľne v priestore. Druhý zásadný aspekt sa potom bude týkať vedenia každodenného života, v možnosti dokázať vykonať aj malé úkony samostatne a tie zložitejšie pomocou druhých. Pomoc, a to zdôrazňujeme, nesmie nikdy a za žiadnych okolností byť lascívne zneužitá pacientom po cievnej mozgovej príhode, ale ako jeho čo možno najaktívnejšia účasť na mikro-dynamike, ktorá tvorí komplexnú činnosť.
Ďalším bodom, ktorý je v priebehu rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode silne zdôrazňovaný, je aspekt skôr psychologický než akýkoľvek iný, t. j. naučiť pacienta žiť s postihnutím. Strata ovládania jednej končatiny, ruky alebo nohy, je v skutočnosti pre človeka viac emocionálny problém, dokonca viac ako fyzický. A z tohto dôvodu musia odborníci najprv začať proces posilnenia schopností, ktoré si pacient uchoval aj napriek cievnej mozgovej príhode a až potom, v druhej fáze dať do pozornosti gestá, ktoré sú vykonávané každý deň a teda naučiť človeka, ako robiť niektoré veci, rozvinutím nových zručností, ktoré vedú k posilneniu končatín, ktoré neboli postihnuté chorobou.
Okrem pacienta, navyše čo najkomplexnejšia a najlepšia rehabilitácia musí nutne brať do úvahy aj vonkajšie prostredie. Tu vstupujú do hry rodinní príslušníci pacientov po cievnej mozgovej príhode, ktorých hlavnou úlohou bude vytvoriť čo najpohodlnejšie prostredie pre život, priestor, v ktorom sa môže pacient pokojne pohybovať bez toho, aby bol blokovaný strachom, že si spôsobí poškodenia sám na sebe alebo na veciach, ktoré ho obklopujú. Toto prostredie takto vytvorené, sa však bude musieť inovovať spolu s pokrokom pacienta a predovšetkým musí byť starostlivo vždy analyzované, lebo aj sebemenšia zmena môže byť nevhodná. Zachovanie určitej úrovne pohotovosti je nevyhnutné, aby nedochádzalo k zbytočnému nebezpečenstvu, ale predovšetkým umožniť pacientovi aklimatizovať sa a znovu získať jeho normalitu. Na pomoc pacientom a ich príbuzným v ťažkej úlohe vytvoriť celý rad vhodných podmienok pre opätovné sa zaradenie pacientov po cievnej mozgovej príhode, prídu rehabilitačné zariadenia samé, sociálne služby mestského úradu v mieste bydliska a zdravotné firmy. Tieto zariadenia sa zaviažu dať príbuzným a pacientom ten správny vstup, ukázať im, ako najlepšie vykonať úpravy v dome pacienta, pomocné zariadenia, ktoré by mohli byť nápomocné pacientovi, problémy týkajúce sa povolania, ktoré vykonával pred cievnou mozgovou príhodou, ktorá ho postihla a všetky finančné problémy, ktoré nasledujú a to finančná podpora, invalidita, doprovod a ďalšie pomôcky vyžadované zákonom, aby boli menej zaťažené liečebné náklady.
Posledným kľúčovým bodom rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode zahŕňa štyri, doteraz popísané body a svojim spôsobom ich kompletizuje. Hovoríme čisto o psychologických dôsledkoch, spôsobených traumatickou udalosťou. V tomto zmysle, prostredníctvom vhodnej psychologickej podpory, bude dôležité dať do rúk pacienta všetky nástroje na posúdenie jeho súčasného stavu v čo najpozitívnejšom možnom svete, aby sa zabránilo, žeby sa cítil na okraji spoločnosti a vyhnúť sa akejkoľvek fóbií, ktorá ovplyvňuje kvalitu jeho životných vzťahov.
Ale pozrime sa teraz zblízka a v krátkosti, aké sú ciele, aby rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode bola konkrétne zameraná na čisto fyzickú úroveň. V prípade ochrnutia polovice tela, alebo polovice tváre, napríklad, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť budú zamerané na zlepšenie mobility, naučiť sa novým “alternatívnym” pohybom, ktoré vyrovnajú iné nedostatky a využitím zdravotných pomôcok, ako by to boli ozajstné protézy, uľahčujú každú činnosť.
V prípade sťaženej chôdze, prvá časť cvičenia bude zameraná na posilnenie svalov na nohách a kontrolu pohybu. V prípade, že schopnosť chodiť bola úplne ohrozená, pacient sa musí naučiť, ako čo najlepšie používať zdravotné pomôcky, ako sú invalidné vozíky a chodítka.
Ak však cievna mozgová príhoda zasiahla predovšetkým oblasť mozgu zodpovednú za reč, úlohou rehabilitácie bude zlepšiť schopnosť porozumieť ostatným a reagovať správne a naučiť pacienta novým a zaujímavým formám neverbálnej komunikácie. V prípade poškodenia citlivosti, sa pacientovi pomôže k zlepšeniu vnímania (napríklad dotyk alebo teplota vecí), a najmä, čo najlepšie spravovať jeho nový stav.
Informácie o autorovi: Carolina Magnini
Zdroj: Article-Marketing.it
Ak chceš zaslať nejaký «nový článok», «komentovať už existujúci článok/post», alebo ponúknuť nejakú «novú tému na diskusiu», vyplň Formulár na zaslanie komentára, alebo nového postu.
Tento blog nereprezentuje žiadny časopis a nie je pravideľne aktualizovaný. Nemožno ho teda považovať za redakčný výrobok podľa zákona č. 62 zo 7.3.2001. Čítaj disclaimer.